Z časopisu Slovák zo štvrtka 24. marca 1921

Každá vojna nesie so sebou všeobecný a morálny úpadok. Hmotné nepriaznivosti a smutné následky dajú sa ľahšie a rýchlejšie odolať ako mravné. Hmotné následky sú vonkajšie, mravná pustota siaha do duší a sŕdc. Kto chce vážne odčiniť mravnú zkazu, musí tam začať, kde sa začalo hynutie, musí začať budovať v dušiach a v srdciach. Iné války zdivia smýšľanie bojujúcich, znivočia vzájomné ocenenie, vzájomnú úctu národov a všeobecne oslabia cit vzájomnej spravedlivosti. Miesto ľudských vznešených citov, zaujmú nenávisť, oslepujúca pomsta. Dlhý čas uplynie, pokým sa vlniace vášne upokoja a ustúpia miesto trpezlivejšej., spravodlivejšej úvahe.

Ku smutným, zkazonosným následkom svetovej vojny pridružil sa boľševizmus. Smer boľševizmu zapiera, odvrhuje všetky staré, štátotvorné, vyprobované zásady. Krvavý a úžasný víchor tohoto deštruktívneho pohybu zadal hroznejsie rany vo všeobecnej biede sa topiacemu človečenstvu ako katastrofálne krvopreliatie svetovej vojny. Najohromnejšie škody zapríčinil nám Slavianom, zrútil baštu našej sily Rusko. Boľševizmus otriasol nie len všetké kresťanské morálné zásady, ktoré od 2000 rokov sú jediným skalopevným základom celého spoločenského života kultúrnych štátov bielej rasy, ale siahol o veľa ďalej do minulosti. Potriasol s jeho komunismom. Odvrhnutým súkromného majetku medzi právne základy štátu. Tie právne zásady na ktorých už dve tisíc šesť sto rokov (..) biela rasa utvorila, vybudovala a zabezpečila jej štáty. Z dvoch tisíc šest sto ročnej dejinej minulosti, duševnej a hmotnej práce jedným divým úderom učinil boľševizmus tabulu rásu, zničil alebo chcel zničiť so všetkým čo kultúrne národy za dve tisíc šest sto rokov vybudovaly. Boľševizmus siaha až po kolisku indogermánskej kultúry a podvracia všetke zásady a práva verejného života bielej rasy.

Boľševizmus vyrval hegemoniu z rúk bielej rasy a preniesol ju ku semitom, židom. Kde panuje boľševizmus, panujú vlastne semiti židia. Tak sa zdá teda ako by boľševizmus bol titánskym bojom za svetovú vládu medzi kresťanstvom a židovstvom. Siahnutie za hegemoniou bolo postupne pripravené. najprv nazhromaždilo si židovstvo ohromné kapitále, zachvátilo obchod a peňažné trhy. Vydobilo si rovnoprávnosť, hodilo sa na dennú tlač, žurnalistiku a s týmto zaujalo vedúci zástoj vo verejnom živote. Zaplavilo slobodné zednárske lóže a z ich kulís vplývalo na politiku. Všade vo prospech svojich národných záujmov. Tlačou, peňazmi a demagogiou postavilo do svojích služieb robotnícke masy a z ich surovou silou namáhalo sa zrúcať štáty a vystaviť na ich zrúcaninách svoju vládu. Kde boľševizmus zvíťazil všade ku vláde prišli oni. Semitický protikresťanský vplyv sa uplatňuje vo väčšej menšej miere vo všetkých štátoch Europy. Hlavné jeho namáhanie väzí všade v odkresťančení, dekristianizovaní nižších osôb. Jeho prostriedky sú žurnalistika, podplácanie a omámenie duševne a mravne slabých. Rôznymi spôsobmi lžou, falošnou osvetou, posmechom rozširuje, posilnuje opovrhnutie kresťanských zásad, očierňujú duchovenstvo, podceňuje a znevažuje všetko, čo je kresťanské, čo upomína národy na blesk ich minulosti. V krátkosti odmravnuje demoralizuje a dekresťanizuje.

Keď úspešne chceme čeliť tomuto celej bielej rase a zvláštne nám Slavianom zkazonostnému smeru musíme sa rozhodne vrátiť ku kresťanstvu. Mravné zásady kresťanstva sú pevné, jednoduché dľa každého pochopiteľné, jasné, prirodzené a vznešené. Ony pretvorily chybné, omylné jeden druhému protirečiace, klátiace mravné názory starého veku a staly sa skalopevným morálným základom novej kultúry. Otvorily novú dobu dejín, na zrúcaninách rimansko greckej pohanskej ríše dobu kresťanskú. Základným zákonom je najprirodzenejší, najsilnejší a spolu aj najvznesenejší cit ľudského srdca láska k Bohu a k blížnému. Keby táto láska vo celom jej obsahu a vzájomnosti bola panovala v srdciach ľudských nebolo by prišlo k tomuto úžasnému krvepreliatiu.

Mravnú zošľachtujúcu silu kresťanstva uznali všetci Veľduchovia človečenstva. Napoleon po obdržaní vlády zaklúčil v 1801 so VII. Piusom pápežom smluvu, uviedol nazpäť kresťanstvo aby rany revolúcie a uspokojil rozházaný národ. Za francúzskou revolúciou vzniknutý tak zvaný sv. sväz tiež sa postavil na kresťanské mravné názory skrze tento sväz popáchané neprávosti boly zapríčinené tým, že kresťanské učenie nezachoval úprimne. Na vzdor tohto predsa zabezpečil aspoň na 50 rokov pokoj Europy.

Nové prúdy rozmútily nenávisť a nešľachetnú pomstu. Keď teda chceme liečiť choré človečenstvo musíme uviesť do nemocných duší z novu tade zmiznutú kresťanskú lásku upevniť, otrasený nábožný kresťanský cit a nastane dorozumenie a pokoj v srdciach a medzi národami. -r.